Ako vybrať tú správnu grafickú kartu pre váš počítač?

Pamäte grafickej karty hrajú veľkú úlohu. Ak vyberáte grafiku len pre jednoduchú kancelársku prácu, bude Vám bohato stačiť karta s 2GB pamäte. Ak ale chcete grafiku na hranie hier, potrebujete minimálne 4GB pamäte, v lepšom prípade 6 GB a viac. Čím vyššie nastavenie detailov a textúr u hier zvolíte, tým bude hra využívať viac pamäte grafickej karty. Pokiaľ hodláte hrať v rozlíšení 4K, je nutnosť mať aspoň 8GB pamäť grafickej karty. Typ pamäte je tiež vhodné zohľadniť. Napríklad karta Nvidia GeForce GTX 1650 s pamäťou GDDR6 je rýchlejší až o 15% oproti rovnakej karte s pamäťou GDDR5. A to všetko vďaka zvýšenej šírke pásma pamäte.

Pre väčšinu drahších grafických kariet nestačí štandardné maximum 75W, ktoré x16 PCIe sloty poskytujú. Tieto karty vyžadujú pripojenia prídavného PCIe napájacieho konektora, ktorý existuje v 6 a 8 pinové variante. Niektoré karty majú iba jeden tento konektor, iné dva a niektoré kombináciu 6 a 8 pinov. Ak váš zdroj nemá tieto prídavné konektory, mali by ste upgradovať aj zdroj. Adaptéry, ktoré dokážu brať energiu z dvojice SATA alebo MOLEX konektorov, sa neodporúčajú z hľadiska dlhodobého užívania.

Pri výbere karty by ste si mali tiež zistiť, či má Vami vybraná karta požadované porty. Niektoré monitory sa pripájajú cez HDMI, iné používajú DisplayPort a niektoré staršie majú iba DVI. Tento problém sa dá v lepšom prípade riešiť pomocou adaptéra, druhý, avšak oveľa drahší variant, je kúpiť nový monitor.

Medzi kartami s rovnakým grafickým čipom (napr. Nvidia GTX 1660) budú niektoré karty pretaktovanie výrobcom na mierne vyššiu rýchlosť, čo môže ľahko zlepšiť hodnoty výslednej snímkovej frekvencie. Frekvencia jadra je zvyčajne uvedená v dvoch variantoch: Základný takt a zvýšený (boost) takt. Prvý z nich je najnižšia frekvencia, na ktoré by karta mala bežať, zatiaľ čo boost frekvencia je tá, na ktorej sa karta pokúsi bežať pri silnom vyťažení. Tepelné a energetické požiadavky kartám však nemusí umožniť dosahovať týchto hodnôt po dlhšiu dobu. Z tohto dôvodu karty AMD tiež špecifikujú tzv. Gaming clock, ktoré sú reprezentatívnejšie pre typickú hodnotu frekvencie, ktorú možno pri hraní očakávať.

Thermal Design Power alebo TDP je meranie rozptylu tepla, ale tiež vám zároveň poskytuje odhad, koľko wattov budete potrebovať na spustenie karty. Takže ak napríklad používate 400W napájací zdroj v kombinácii s přetaktovaným 95W procesorom a chcete pridať GTX 1080 Ti (ktorá má 250 W TDP), budete takmer určite potrebovať upgrade napájacieho zdroja. Všeobecne možno povedať, že 600W napájací zdroj zvládne takmer všetky, okrem najvýkonnejších grafických kariet a 800W stačí na akúkoľvek grafickú kartu, dokonca aj s pretaktovaním.

Pri výbere karty nesmiete zabudnúť predovšetkým na to, či vôbec máte na danú kartu vo svojom počítači miesto. Pozrite sa na dĺžku, šírku a hrúbku. Grafické karty môžu mať polovičnú výšku (tenké), alebo môžu byť vysoké cez jeden slot, dva sloty alebo dokonca cez tri sloty. Väčšina kariet zameraných na hranie bude mať plnú výšku a bude zaberať dva rozširujúce sloty. Ikdyž karta vo vašom prípade technicky zaberá iba jeden alebo dva sloty, ak má veľký chladič a kryt ventilátora, môže blokovať susedné sloty. Pokiaľ máte malú základnú dosku Mini-ITX, pozrite sa na "mini" kartu, ktorá je pre tieto dosky robená. Avšak niektoré karty, ktoré nesú túto prezývku, sú občas dlhšie, a preto skontrolujte starostlivo ich špecifikáciu.

Ak grafická karta nesie označenie VR Ready, znamená to, že je pripravená na zobrazovanie virtuálnej reality pomocou náhlavného displeja (napr. Oculus Rift alebo HTC Vive).

Raytracing je nové grafické vylepšenie, kvôli ktorému si ľudia kladú otázku, či pre hranie hier do budúcna potrebujú kartu RTX. Táto funkcia prináša krásne realistické svetelné efekty vďaka svojim úplne novým jadrám Turing. Aj keď je pekné mať RTX, tak je táto schopnosť stále vo fázach vývinu a na mnoho hier RTX implementované nie je. Možno môžeme v najbližších niekoľkých rokoch zaznamenať nárast popularity, ale zatiaľ RTX tak nutné nie je.

Termín "bottleneck" označuje situáciu, kedy je určitá komponenta v PC v porovnaní s ostatnými komponentmi znateľne slabšie a brzdí teda celý systém. Toto pomenovanie vzniklo v súvislosti so situáciou, kedy otočíte plnú fľašu s vodou hrdlom k zemi, ale voda nie je schopná vytiecť všetka v jednej chvíli, pretože ju obmedzuje úzke hrdlo fľaše. Na rovnakom princípe to funguje aj pri PC komponentov. Hoci sú ostatné komponenty schopné sprostredkovať oveľa väčšie množstvo dát, kvôli tejto jedinej slabej komponente sú schopné prepustiť iba určitú časť dát. Tento problém sa vyskytuje často v súvislosti práve s grafickou kartou. Najčastejšie je spôsobený výberom slabého procesora a silné grafickej karty. V tomto prípade môže dôjsť k tomu, že slabší procesor sa bude snažiť držať krok s grafickou kartou, a pôjde teda stále na 100%, zatiaľ čo grafická karta pôjde hoci len napríklad na 50% a nebude schopná podať väčší výkon. Preto je dôležité vždy premyslieť, či máte na určitú grafickú kartu dostatočne silný procesor.

Myšlienka mať viac grafických kariet v jednom systéme znie úžasne, 2 GPU = zdvojnásobenie FPS (počtu snímkov za sekundu), že? SLI rozhodne zvyšuje výkon, ale nie je to úplne dvojnásobné. Môžete očakávať približne 50% zvýšenie výkonu. Než sa pustíte do všetkého humbuku okolo SLI, je potrebné vedieť niekoľko vecí. SLI vyžaduje identické GPU, neexistujú žiadne kombinácie a zhody, iba v extrémnych prípadoch to funguje. A nie každá hra je optimalizovaná podľa SLI, niektoré hry dokonca ani druhú grafiku neuznávajú. SLI je jedna z vecí, ktoré by sa mali používať len vo veľmi extrémnych prípadoch, pre bežného hráča pravdepodobne nemá SLI žiadny význam. Rozumnejšie variantom, než vyhadzovať peniaze za dve rovnaké GPU, je obstaranie jednej silnejší grafickej karty.